VETERNÁ ENERGIA

energie, kovy, poľnohospodárske produkty, potraviny, komoditné ETF a ETC, spready
JUGGLER
Príspevky: 93
Dátum registrácie: 9. Novembra 2020, 23:21
Has thanked: 1 time
Been thanked: 11 times

VETERNÁ ENERGIA

Príspevok od používateľa JUGGLER »

Veterná energia

Vietor je forma energie vznikajúca pri nerovnomernom ohrievaní povrchu Zeme slnečným žiarením, pri ktorom vzniká vertikálne prúdenie vzduchu. Z energie, ktorú Slnko vyžaruje smerom k Zemi sa približne 1 až 2 % premieňa na veternú energiu.

Pozitívne aspekty výstavby veterných elektrární:

-pri prevádzke nevytvárajú žiadne tuhé, kvapalné ani plynné emisie prípadne iné odpady,
-nie je potrebná ťažba, spracovanie ani dovoz akéhokoľvek paliva,
-zastavaná plocha veternej elektrárne je minimálna,
-po ukončení prevádzky je návrat do stavu "zelenej lúky" relatívne jednoduchý,
-konštrukčné materiály elektrárne sú recyklovateľné.

Negatívne aspekty výstavby veterných elektrární

-Akustický hluk a vibrácie - veterné elektrárne produkujú pri svojej činnosti určitú hladinu hluku. Tento hluk vo vzdialenosti asi 200 - 300 metrov od elektrárne splýva s prirodzeným hlukom krajiny spôsobovaného vo voľnej krajine predovšetkým vetrom (na poliach, v korunách stromov a pod.). Veterné elektrárne je nutné plánovať vo voľnej krajine v určitej bezpečnej vzdialenosti od zastavaného územia, pričom sa požaduje sa dodržanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí podľa Prílohy k vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z.
- Infrazvuk (ľudia ho nepočujú. Vzniká pri jadrovom výbuchu alebo dopade velkého meteoritu. Neg. vplyv na živočíchy je otázny.
- Stroboskopický efekt - nepríjemné kmitanie svetla a tieňa možno eliminovať vhodnou lokalizáciou veternej elektrárne, jej dostatočnou vzdialenosťou od obytných zón príp. i inými opatreniami (výsadba zelene).
- Riziko odpadávania námrazy z točiacej sa vrtule - v prípade, že použitá technológia danú problematiku rieši rozmrazovaním, resp. automatickým zastavovaním rotora turbíny, je toto riziko bezpredmetné. V ostatných prípadoch je potrebné v predkladanom zámere uvedenú problematiku opísať a navrhnúť potrebné opatrenia.
-Vplyv na vtáctvo a netopiere - možné kolízie vtákov s rotujúcimi vrtuľami, ich rušenie prevádzkou elektrární, strata alebo poškodenie hniezdnych biotopov a ich fragmentácia i narušenie migračných trás (bariérový efekt). Vyžaduje sa spracovanie ornitologickej štúdie v rámci procesu EIA.
-Vplyv na ráz krajiny - Každý návrh na situovanie veternej elektrárne alebo parku musí byť odborne zdokumentovaný vizualizáciou, adekvátnou vizuálnou interpretáciou a simuláciou očakávaných zmien v krajine podľa Metodiky hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných parkov na krajinu (MŽP SR, 2010) i krajinárskou štúdiou v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
-Rušenie elektromagnetického signálu - Nevhodné územia pre výstavbu veterných parkov sú územia ochranných pasiem vojenských letísk a územia určené pre výcvik a streľby vojenského letectva. Prísne odborné limity sa uplatňujú v priestore koncových riadených oblastí letísk (TMA).

V EÚ majú najväčší potenciál oblasti v blízkosti Atlantického pobrežia, na Slovensku v horských oblastiach, ale aj na Podunajskej nížine

SR

Využitie potenciálu veternej energie na Slovensku je veľmi nízke. Momentálne sa na našom území nachádzajú len niekoľko veterných parkov s z niekoľkými veternými turbínami ( s výškou osi náboja 40 až 80 m). Oproti tomu v Rakúsku je v prevádzke 1307 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 3120 MW.

Vláda schválila koncom roka 2019 Národný energetický a klimatický plán (NECP) do roku 2030, ktorého cieľom v oblasti využitia veternej energie na Slovensku je dosiahnuť úroveň inštalovaného výkonu veterných elektrárni 500 MW do roku 2030.
Na Slovensku by mohlo do roku 2030 vyrásť 100 až 150 veterných turbín.

Minimálna rýchlosť vetra pre prevádzkovanie veternej elektrárne je 4 m/s a minimálna rýchlosť, pri ktorej sa prevádzka veternej elektrárne stáva ekonomickou, je 6 – 6,5 m/s. Ako je zrejmé z mapy, tieto podmienky spĺňajú v prípade SR a Rakúska iba horské oblasti a niektoré oblasti Podunajskej nížiny

Situácia je úplne odlišná v prípade mapy priemernej ročnej rýchlosti vetra vo výške 150 metrov nad terénom. Tu vidíme, že minimálna priemerná rýchlosť vetra 6 m/s je dosahovaná takmer na celom území Trnavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja a na pomerne veľkej ploche Bratislavského a Prešovského samosprávneho kraja.

RAKÚSKO

Rakúsko je štát, ktorý je známy intenzívnym využívaním veternej energie. Kým podiel veternej energie na celkovej výrobe elektrickej energie v roku 2020 tvoril na Slovensku len 0,014 % (0,004 TWh), v Rakúsku to bolo 9,4 % (6,792 TWh). Len pre porovnanie, prvý a druhý blok AE Mochovce ročne spolu dodajú do siete okolo 7 TWh elektrickej energie. Z toho vidíme, že Rakúsko, ktoré je známe svojim odmietavým postojom k jadrovej energetike dokáže vyrobiť ročne vo veterných elektrárňach toľko energie, koľko vyrobia obidva bloky JE Mochovce.

Poznámka: v Rakúsku je v prevádzke viac ako 1300 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 3120 MW.

Záver ktorý z toho vyplýva: V SR je potenciál výstavby veterných elektrárni, ale pre využitie na širšom území musia byť turbíny vyššie ( ideálne 100-150m ). Priemerná výška osi náboja veterných turbín stavaných v dnešnej dobe je okolo 140 metrov s priemerom rotora 133 metrov.
JUGGLER
Príspevky: 93
Dátum registrácie: 9. Novembra 2020, 23:21
Has thanked: 1 time
Been thanked: 11 times

Re: VETERNÁ ENERGIA

Príspevok od používateľa JUGGLER »

Elektrina z veterných turbín

POZITÍVUM Č 1: POTENCIÁL NÁHRADY cca 10-15% VÝROBY ELEKTRICKEJ ENERGIE

- vezmime si ako príklad susedné Rakusko ( zhruba 2x väčšie a počet obyvateľov +50% )

Rakúsko nahrádza veternou energiou výkon jednej našej jadrovej elektrárne ( viac info v príspevku vyššie )

Celkovo máme 2 jadrové elektrárne a 4 reaktory : Mochovce a Jaslovské Bohunice. Spolu dokážu vyrobiť cca 14-15 TWh, čo je viac ako polovica elektrickej energie. Ak by sme mali v SR adekvátny počet veterných turbín ako v Rakúsku = zhruba polovicu - vedeli by sme pokryť cca 13% našej výroby elektriny ( ako 1 blok jadrovej elektrárne Mochovce ).

V Rakúsku vyrobili veterné elektrárne v roku 2020 elektrinu v objeme 6,792 TWh

Podľa memoranda MF SR o stabilných cenách do roku 2024 je „Spotreba slovenských domácností je približne 5,6 TWh ročne.
JUGGLER
Príspevky: 93
Dátum registrácie: 9. Novembra 2020, 23:21
Has thanked: 1 time
Been thanked: 11 times

Re: VETERNÁ ENERGIA

Príspevok od používateľa JUGGLER »

Elektrina z veterných turbín

NEGATÍVUM Č 1: TURBÍNY ZABÍJAJÚ ZVIERATÁ

Ministerka životného prostredia v Izraeli žiada 5 ročné moratórium na nové veterné elektrárne, aby sa preskúmal vplyv na prírodu Júl 2022, Izrael

https://www.timesofisrael.com/environme ... on-nature/

Výcuc:

Ministerstvo tvrdí, že 200 nových turbín, z ktorých niektoré sú vysoké 200m, plánovaných v Golanských výšinách a iných oblastiach, ohrozuje voľne žijúce živočíchy, pričom ochranné technológie majú "nulový účinok".

"Podpora čistej a obnoviteľnej energie je dôležitá, ale rovnako dôležitá je aj ochrana voľného priestoru a prírody v Izraeli," uviedla vo svojom vyhlásení.

Zatiaľ čo kapacita veternej energie v Izraeli je zanedbateľná, potenciál poškodenia prírody je veľký, napísala.

Vzhľadom na tempo schvaľovania nových turbín, vysokú ekologickú citlivosť v oblastiach, kde sa plánujú alebo stavajú, a nedostatok poznatkov o ich schopnosti zabrániť škodám na vtákoch, "by sa v tejto fáze a počas nasledujúcich piatich rokov" malo zabrániť plánovaniu nových veterných turbín, aby sa preskúmali kumulatívne účinky existujúcich turbín na vtáky a ekosystémy, pokračovala.

Turbíny majú rôzne vplyvy na prírodu, od infračerveného hluku (ktorý ľudia nepočujú) až po blikanie svetla spôsobené otáčaním lopatiek, napísal generálny riaditeľka ministerstva Galit Cohenová v podkladovom dokumente priloženom k listu.
Coheová sa zamerala na vplyv turbín na vtáky, ktoré už teraz doplácajú na stratu biotopov, lov a zmenu klímy.

Dodala, že v posledných rokoch sa nahromadili vedecké dôkazy o škodlivých účinkoch veterných turbín aj na iné živočíchy, medzi nimi na podzemné cicavce, hmyz a obojživelníky.

V zákonoch o územnom plánovaní pre výstavbu a prevádzku veterných turbín sa stanovujú "prahové hodnoty" pre škody na vtákoch a vyžaduje sa, aby sa pred udelením povolenia vykonal prieskum vtákov, ako aj ich sledovanie a monitorovanie.

Podľa Cohenovej však základné monitorovanie turbín od začiatku ich prevádzky v roku 2016 ukazuje vysokú úmrtnosť vtákov vrátane druhov ohrozených vyhynutím, ktorá presahuje prahovú hodnotu stanovenú zákonom.

Izrael zameriava svoje úsilie o zvýšenie obnoviteľnej energie najmä na solárnu energiu, ale stanovil si cieľ vyrobiť 730 MW z veternej energie do roku 2030.

V rámci monitorovania v lokalitách Sirin (14 turbín) a Gilboa (17 turbín ) využíva INPA špeciálne vycvičené psy na vyhľadávanie tiel zvierat, ktoré ešte neboli zožraté predátormi. Na základe týchto údajov zostavuje odhady celkového počtu okrídlených tvorov usmrtených rotujúcimi lopatkami. Monitorovanie sa vykonáva v niekoľkodňových intervaloch.

Podľa oficiálnej správy, ktorú úrad zverejnil, sa medzi uhynutými jedincami nájdenými v Sirine od mája 2020 do mája 2021 odhaduje 17 orlov krikľavých, 146 čiernych drakov, 47 bocianov bielych a 278 hrdličiek poľných a 5 655 netopierov rôznych druhov.

Populácia hrdličky poľnej sa za posledných 30 rokov znížila o polovicu a je medzinárodne uznaná ako ohrozená vyhynutím.

V Gilboe bolo podľa odhadov usmrtených 13 bocianov, 159 hrdličiek a 2 225 netopierov.

TÉMA NA ZAMYSLENIE:

30 turbín v Izraeli každý rok zabije desiatky orlov, 60 bocianov, 450 hrdličiek a 7800 netopierov.
Koľko ich zabije 1300 turbín v Rakúsku a 30 000 v Nemecku? ( v Nemecku sa plánuje 2-3 x vyšší počet turbín ).
JUGGLER
Príspevky: 93
Dátum registrácie: 9. Novembra 2020, 23:21
Has thanked: 1 time
Been thanked: 11 times

Re: VETERNÁ ENERGIA

Príspevok od používateľa JUGGLER »

Elektrina z veterných turbín

NEGATÍVUM Č 2: TURBÍNY SPOSOBUJÚ OTEPLENIE

Štúdia Millera a Keitha (2018):

"Otepľovanie spôsobené výrobou energie z vetra môže prekročiť otepľovanie, ktorému sa dá predísť znížením emisií počas jedného storočia."

https://www.cell.com/joule/fulltext/S25 ... 18)30446-X

Najdôležitejšie informácie:

-Veterná energia znižuje emisie a zároveň spôsobuje klimatické vplyvy, napríklad vyššie teploty
-Otepľovací účinok je najsilnejší v noci, keď sa teplota zvyšuje s výškou
-Nočný otepľovací efekt pozorovaný na 28 fungujúcich veterných farmách v USA
-Otepľovanie spôsobené vetrom môže prekročiť otepľovanie, ktorému sa zabráni v dôsledku zníženia emisií počas jedného storočia

Kontext a rozsah:

Veterná energia môže ovplyvniť klímu zmenou atmosférickej hraničnej vrstvy, pričom v súčasnosti existuje najmenej 40 prác a 10 pozorovacích štúdií, ktoré spájajú veternú energiu s klimatickými vplyvmi. Prvýkrát porovnávame klimatické vplyvy veľkej veternej energie s pozorovaniami na mieste a zisťujeme, že otepľovanie spôsobené veternými turbínami je najväčšie v noci. Vplyvy veternej energie na klímu sa budú naďalej rozširovať, keďže sa ich inštaluje stále viac.

Majú tieto vplyvy význam? Ako sa tieto vplyvy dajú porovnať s klimatickými prínosmi zníženia emisií? Ponúkame politicky relevantné porovnania: vplyv veternej energie na klímu je približne 10-krát väčší ako vplyv solárnych fotovoltaických systémov na jednotku vyrobenej energie.

Skúmame časový kompromis medzi klimatickými vplyvmi vetra a klimatickými výhodami, ktoré prináša znižovaním emisií pri vytláčaní fosílnych palív. Kvantitatívne porovnania medzi nízkouhlíkovými zdrojmi energie by mali slúžiť ako podklad pri výbere energie pri prechode na bezuhlíkový energetický systém.

Zhrnutie

Zistili sme, že pri výrobe dnešného dopytu po elektrickej energii v USA (0,5 TWe) pomocou veternej energie by sa teplota povrchu kontinentálnej časti USA oteplila o 0,24 °C. Oteplenie čiastočne spôsobujú turbíny, ktoré redistribuujú teplo premiešavaním medznej vrstvy. Modelované denné a sezónne teplotné rozdiely sú približne v súlade s nedávnymi pozorovaniami otepľovania na veterných farmách, čo odráža koherentné mechanistické chápanie toho, ako veterné turbíny menia klímu. Účinok otepľovania je: malý v porovnaní s prognózami otepľovania v 21. storočí, približne rovnaký ako zníženie otepľovania dosiahnuté dekarbonizáciou globálnej výroby elektrickej energie a veľký v porovnaní so znížením otepľovania dosiahnutým dekarbonizáciou elektrickej energie v USA pomocou vetra.

Pri rovnakej miere výroby sú klimatické vplyvy solárnych fotovoltaických systémov približne desaťkrát menšie ako pri veterných systémoch.
Celkové vplyvy vetra na životné prostredie sú určite menšie ako vplyvy fosílnej energie. Napriek tomu by sa pri dekarbonizácii energetického systému malo rozhodovať medzi veternou a solárnou energiou na základe odhadov ich vplyvov na klímu.

____________________________________________________________________________________________

TÉMA NA ZAMYSLENIE:

Toto negatívum je dôležité, keby sa z využitím veternej energie preháňalo celosvetovo (=celkové oteplenie atmosféry ).
Lokálne môže spôsobovať problémy v teplejších a suchších oblastiach ( Afrika, Austrália... )

U nás pri menšom využití veternej energie sa toto negatívum môže obrátiť na pozitívum. Napríklad môže chrániť ovocinárov pred prízemnými mrazmi.
JUGGLER
Príspevky: 93
Dátum registrácie: 9. Novembra 2020, 23:21
Has thanked: 1 time
Been thanked: 11 times

Re: VETERNÁ ENERGIA

Príspevok od používateľa JUGGLER »

Elektrina z veterných turbín

NEGATÍVUM Č 3: TURBÍNY SPOSOBUJÚ KLIMATICKÉ ZMENY

https://www.tichyseinblick.de/kolumnen/ ... windkraft/

V Nemecku je v súčasnosti cca 30 000 veterných turbín. Sú väčšinou na západnom pobreží. Počíta sa však, že ich bude 60 000 až 100 000.
Ide teda o vplyv masového využitia veterných elektrárni. Vplyv tisícov turbín hlavne na západnom pobreží atlantického oceánu.

Plocha lopatiek rotora 30 000 veterných turbín len v Nemecku predstavuje približne 200 miliónov metrov štvorcových.
To zodpovedá 1 300 km dlhému a 150 m vysokému rotujúcemu múru
, ktorý by sa tiahol od Dánska až po Taliansko.

Niekoľko medzinárodných štúdií potvrdzuje, že "nad severnou pologuľou sa pozoruje rozsiahly pokles prízemného vetra a zdroje veternej energie na mnohých miestach rýchlo ubúdajú.

V prípade Nemecka je možné zistiť zníženie rýchlosti vetra a zvýšenie atmosférického tlaku.

Štúdia spoločnosti Deutsche Windguard uvádza, že v rokoch 2012 až 2019 klesol priemerný špecifický výkon veterných turbín na severe o 30 %, v strede o 23 % a na juhu o 26 %.

Podľa výpočtov fyzika Dietera Böhmeho sa energia, ktorú z atmosféry odoberie veterná energia nad Nemeckom, rovná približne 7 000 hirošimským bombám. Nie ako nárazovú energiu, ale ako odobratie energie. Je veľmi nepravdepodobné, že to zostane bez následkov na prírodu, počasie a klímu.

1. zistenie: Prirodzené prúdenie vzduchu sa spomaľuje odoberaním kinetickej energie.


Energia získaná zo vzduchovej hmoty sa premieňa na elektrickú energiu (maximálna účinnosť 46 %) a na zmenu typu prúdenia (turbulentné) a smeru prúdenia (vertikálna zložka). Turbulencia sa šíri za rotorom v podobe lievika, ktorý zväčšuje svoj polomer, pretože doňho sú vtiahnuté susedné vrstvy vzduchu. Tento lievik sa rozširuje, až kým nedosiahne aj zemský povrch. To spôsobuje, že vlhký vzduch pri zemi sa prenáša nahor a suchší vzduch z vyšších vrstiev vzduchu sa tlačí nadol. Suchší vzduch tak môže zvýšiť vysušovanie , čiže odvlhčovanie prírody .

Vodná para sa považuje za najsilnejší skleníkový plyn, takže oblaky by mohli mať vplyv na klímu.

2. zistenie: veterné turbíny vytvárajú bočné víry, narúšajú prirodzenú stratifikáciu vzduchu, môžu viesť k vysušovaniu pôdy a meniť regionálne počasie a klímu.

S ďalším rozširovaním veternej energie na mori, ako je stanovené ako cieľ vo v zelenom balíku, klesá aj počet hodín plného zaťaženia týchto turbín. Podľa odhadov odborníkov by to namiesto 4 000 mohlo byť len 3 300 ročne (Wirtschaftswoche, 23.05.22).

Doteraz sa pri plánovaní a schvaľovaní veterných turbín vychádzalo z jednotlivých turbín, ktoré boli lineárne odstupňované, akoby neexistovali žiadne vzájomné vplyvy. Potrebné sú nadradené úvahy pre celé regióny, a to aj v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), aby bolo možné posúdiť dôsledky masového rozšírenia.

Súvislosť, že rýchlosť vetra je treťou mocninou výkonu turbíny, si mnohí politickí činitelia zrejme neuvedomujú. Zdvojnásobenie rýchlosti vetra vedie k osemnásobnému nárastu výkonu, polovičný nárast k osminovému. To má za následok obrovské výkonové sklony veľkého počtu elektrární, ktoré sa musia vyrovnávať prostredníctvom konvenčných elektrární, prečerpávacích elektrární a exportom/importom v sieti.

3. zistenie: Výnos veternej energie je v podstate závislý od rýchlosti vetra, a teda aj od zatienenia.

Nemusíte byť fyzik, meteorológ ani mechanik tekutín, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami masového rozšírenia veternej energie.
Profesor Nico Paech z Univerzity v Siegene vyjadril svoje názory na ďalšie rozširovanie veternej energie a ústup od prírodnej energie z hľadiska udržateľnosti:

Po prvé, čím menšia je vzdialenosť medzi veternými turbínami a čím väčší je ich výkon, tým nižší je priemerný výnos, pretože kinetická energia odčerpaná jednou turbínou už nie je k dispozícii ostatným.

Po druhé, energia vetra spotrebovaná rotormi už nie je k dispozícii na tvorbu dažďových mrakov. Ako ukazujú nové štúdie z USA, veterné turbíny prostredníctvom tohto a ďalších fyzikálnych účinkov ovplyvňujú klímu. To môže viesť k zvýšeniu teploty a suchu v jednotlivých regiónoch, ktoré sú nimi postihnuté.

Po tretie, flóra, fauna a nespočetné ekologické procesy sú závislé od určitého množstva vetra v závislosti od zemepisnej polohy.
Zdá sa, že sa do značnej miery zanedbáva a nepreskúmalo, ako to ovplyvňuje odobratie kinetickej energie systému.

Vysychanie veľkých regiónov v Nemecku nadobúda znepokojujúce formy. Formálne možno za to viniť zvýšenie obsahu CO2 v atmosfére za posledných 20 rokov z 370 na 420 ppm, ale to by nebolo vysvetlenie regionálne výrazného sucha.

TÉMA NA ZAMYSLENIE:

Toto negatívum je dôležité brať do úvahy pri masovom využití veternej energie. V súvislosi s naším územím ide o možný vplyv na prúdenie vzduchu od západu smerom na východ, teda vplyv vetrov od Atlantiku, ktoré sú vlhké a prinášajú zrážky.

Nemci a Briti sa zamýšlajú nad tým, či obrovské množstvo veterných elektrárni na pobreží nespôsobí klimatické zmeny a suchá vo vnútrozemí.
Česi majú na hraniciach z Nemeckom Krušné hory, ktoré sami o sebe bránia prístupu vlhkého vzduchu od Atlantiku. Už len v dôsledku toho je v tej oblasti polovičný úhrn zrážok. Západné Čechy tak majú menej zrážok, ktoré stúpajú smerom na východ. Ak by prúdenie vzduchu od Atlantiku ďalej oslabovalo, môžu sa tieto klimatické zmeny zvýrazníť a posunúť smerom k nám na východ.

Srážkové poměry v ČR: Výrazně nízké srážkové úhrny jsou v celé západní polovině Čech, kde spadne průměrně ročně méně než 550 mm. Směrem k východu srážkové úhrny rostou. Roční srážkové úhrny kolísají na území ČR od 410 mm (v Žatecké pánvi, kde se projevuje závětří Krušných hor) po více než 1700 mm v Jizerských horách (sever Čech). Na více než 60 % území potom roční úhrn srážek dosahuje 600-800 mm.
Napísať odpoveď